Diskuse - Punčochy a muži

Jednou jsem se v škole posmíval klukovi v punčocháčích a krátkych kalhotách. Učitelka to řekla mamince a ráno jsem už štrádoval do školy v kraťasech a punčocháčích.

Mne sa raz spolužiak posmieval za pančucháče a tak som sa jeho mamy spýtal, či je to pravda, že Dodo nemusí nosiť pančušky pod nohavice. A bolo vymaľované, tiež ich "veľmi rád" nosil aj v dni keď bol telocvik.

Ať si každý nosí, co se mu líbí. Líbí se mi nosit punčocháče, tak je nosím. Když se to někomu nelíbí ať je nenosí.

Nosím samodržící kompresivní punčochy, pánské s lemem se mi shrnovaly tak na radu lékařky a lékarnice jsem si pořídil s krajkou a ty zatím drží. Doufám, že si nebudu muset pořídit podvazky , kdyby i tyto punčochy padaly. Mám obavu co by řekli lidé, kdybych zkolaboval na ulici a měl bych podvazky na sobě.

Skús punčocháče, na nich podvazky nejsou.

Nosim puncochace i kalhotky a neresim okoli ale okoli mne coz je jejich problem. Mam je 24 hod. denne i k lekari,kolegyne v praci jsou v pohode ba naopak i poradi co ano aceho se vyvarovat. Tudis muj satnik spodniho pradla je krajkove kalhotky odpovidajici velikosti spolu s puncochami pripadne puncochovymi pokolenkami. V laznich jen otazky kde nakupuji protoze se terapeutkam pradlo libilo a i nektere se prisly podivat na jine modely na pokoj. Jde jen o to aby damy pochopily ze ne kazdy muz v silonkach ci kalhotkach je postizen nejakou poruchou. Je vas damy mnoho co mate partnera takto denne osaceneho jen pred kamaradkami sebojite toto priznat toto plati samozrejme i o nas muzich. Vemte ale v potaz vyber materialu,strihu,modelu v panske sekci a damske. Potesi mnekazda odpoveved jez bude korektni.

Blížia sa Veľkonočné sviatky. V časoch môjho detstva sa chodilo po "kúpačke". Chodievali sme "kúpať" spolužiačky, sesternice, dievčatá od susedov a tiež tety, babky a podobne. Vždy to hodilo nejaký peniaz. Aby sme do obedu stihli všetko bolo treba začať zavčasu. Ráno 7.00 h. sme mali zraz a vyrazili sme. Biele pančušky u dievčat boli neodmysliteľné, u chlapcov to boli najčastejšie hnedobéžové klasické pančušky. Mamy niektorých chlapcov považovali biele pančušky za prestíž(boli nedostatkovým tovarom) a príslušnosťou k privilegovanej vrstve(známosť s vedúcou textilu, alebo obuvy). Moja mama piekla a varila na svadbách a tak mala veľa známych a biele pančušky boli bežnou súčasťou môjho šatníka. Mama bola hrdá a ja som sa hanbil, lebo my chlapci sme ich považovali za dievčenské. Na veľkonočný pondelok mi mama prichystala biele pančušky, bielu košeľu, modré nohavice a vetrovku. Hoci nerád obliekol som si biele pančušky s tým, že pod nohavicami nevidieť čo mám oblečené. Bývali sme v strede dediny, preto som v polovici obchôdzky musel prejsť opätovne okolo nášho domu a zároveň chlapci prišli k nám okúpať sestru a mamu. Okolo desiatej sme prišli k nám. Mama počas obligátneho pohostenia sa len tak medzi rečou spýtala či už vonku nie je teplo. Slniečko veselo svietilo a chlapci pritakali a vraveli, že teplo ako v lete. Mama ma vzala do vedľajšej izby, podala mi krátke nohavice a povedala prezleč sa. Snažil som sa namietať, že na krátke nohavice to ešte nie je. Ale ona povedala, ale pančušky si nechaj. Keď som sa objavil v kuchyni niektorí chlapci od prekvapenia prestali prežúvať a poniektorí zabudli zavrieť ústa. Vyrazili sme ďalej. Mama inšpirovala mamy kamarátov a tak sa stalo, že chlapci ku ktorým sme šli kúpať až teraz na ďalšiu cestu vyrazili vymodení ako ja. Chodil som vtedy do 3. - 4. triedy.

No co. Já nosil punčocháče ke krátkejm kalhotam ješte v 5. nebo 6. třídě. Je pravda, že to bylo začátkem šedesatých let.

Môj manžel pančucháče nosí. Nie síce často, no ak je vonku chladno, tak si ich oblečie. Pred pár rokmi sme boli na chate, zrazu sa tam ochladilo a my sme mali na celý deň prácu vonku. Nechcela som aby prechladol, tak som vytiahla svoje teplé pančucháče a povedala som mu, aby si ich obliekol. Najprv nechcel, no nakoniec som ho presvedčila. Odvtedy ich pod nohavicami v zime nosí, hoci niekedy mu to musím pripomenúť. Nosiť pančucháče v chladnom počasí je úplne normálne. Pre ženy aj pre mužov. Veď ako deti sme ich nosili všetci. Ja si obliekam tenké silonky pod nohavice ešte aj teraz v apríli. A či muži nosia dámske alebo pánske pančucháče je asi jedno. Často sa to ani nedá poriadne rozoznať.

Šmigrust byl u nás vždycky spojen s punčocháčema. Maminka delala v rožnově v punčochárne, takže štramplí bylo u nás vždycky dostatek. Ke krátkejm kalhotám jsem je naposledy mněl asi tak v druhé, nebo třetí třídě. V dobách mého mládí nebylo na jaře tak teplo jako dnes, takže punčocháče byly více-méně nutnosti a né módním doplnkem. štrample jsem nosil do konce devitiletky a ještě na učňáku na hory, na lyže, nebo na hokej.

Pančušky som nosil asi tak do 6. možno 7. triedy. Potom to tak nejako samovoľne prestalo. Mama mi kúpila spodky a ja som to bral ako vývojový krok vpred. Po vojenčine som sa stretol so spolužiačkou zo základky. Pri káve, na ktorú som ju pozval sa ma počas rozhovoru spýtala, či nechcem pánske pančušky, že robí predávačku v textile v Starom Smokovci. Keď vraj chcem, tak mi jedny odloží, alebo mi ich prinesie domov. Vraj je to teraz módny hit. Musel som sa asi čudne zatváriť, lebo povedala, že ak nechcem tak nemusím. Ja som poznamenal, že som o tom neuvažoval a neviem ani ako vyzerajú a ani som nepočul o pánskych pančuškách, ale môžem sa na ne prísť pozrieť. Asi o dva dni som sa za ňou zastavil ani nie tak kvôli pančucháčom(hoci zvedavosť je sila), ale kvôli opätovnému stretnutiu a prípadnému rande. Keď ma zbadala, spýtala sa ma či som prišiel pre tie pančušky. Nehovorím, že kričala, ale šepot to nebol. V obchode boli iba ženy a deti a všetci pozerali na mňa. Iba som prikývol. Ona zavolala na kolegyňu " Marika kde máš tie pánske pančušky, čo som ťa pýtala odložiť?" Ona sa zohla do šuplika pod regálami za pultom a vybrala niekoľko sáčkov, na ktorých bolo napísané" Pánske punčochové kalhoty Roko". Hrúbkou a elasticitou sa podobali dámskym silnejším pančuškam, ale boli melirované (to som sa vtedy dozvedel) hnede a čierne v predu bol všitý klin. Ženy z obchodu boli hneď vedľa más a predávačkám kládli rôzne otázky, chválil aké sú dobré a teple. Chcel som sa stade dostať a tak som povedal tieto si vezmem. Spolužiačka mi povedala aby som si vzal dvoje, že nevie kedy im zase prídu. Prikývol som, zaplatil a odišiel. Zabudol som ju pozvať na kávu, preto som sa vrátil, aby som to napravil. A stalo sa mi to osudným Už 37 rokov.

Mém podobný príbeh. Nikdy som nemal na sebe ženské silonky, až kým som nezačal chodiť s mojou priateľkou. Raz ma presvedčila aby som si zo žartu vyskúšal jej silonky a hneď začala, že mi pristanú a že sa jej to páči. Odvtedy som ich mal na sebe už viackrát a párkrát mi ich nanútila, keď sme boli spolu v kine alebo na výlete. Nedávno sme boli spolu v nákupnom centre v susednom meste a ja som počas nákupov mal pod nohavicami jej telové silonky. Chcela ísť do obchodu s dámskou bielizňou, vybrala si tam pre seba nejaké nohavičky a tiež dva páry dámskych pančuchových nohavíc. Keď sme platili, povedala mi: V týchto silonkách budeš roztomilý. Však sa ti páčia? Cítil som sa dosť trápne a samozrejme, že to začula aj mladá predavačka. Spýtala sa mojej priateľky, či naozaj nosím dámske silonky a ona miesto odpovede prstami siahla pod moje rifle a povytiahla horný lem mojich siloniek aby ho bolo vidieť. Išiel som sa od hanby prepadnúť a tá predavačka ešte navyše poznamenala, že to je neuveriteľné.

Pozerám z okna von a počasie mi pripomenulo 1. máj asi 1985. Ráno ma mama zobudila s pančuškami v ruke. Nechápal som, čo to má znamenať a preto som sa spýtal na čo jej budú teplé pančucháče v máji. Mama ma poučila, že nie sú pre ňu, ale pre mňa. Pozrel som sa z okna a všetko bolo prikryté bielou perinou a vietor pripomínal skôr január ako 1. máj. Obliekaj sa, máme najvyšší čas ísť na autobus. Možno ani sprievod nebude! poznamenal som. Ale bude, to vieš že bude. Pioniersku rovnošatu máš v taške. Mama, predsa sa nebudem dnes prezliekať, veď nás možno ani nepustia do školy, oblečiem sa do rovnošaty doma. Prezlečieš sa u nás v robote a pôjdeš do školy až na 9,00 h. ako vám povedali. V maminej práci nám jej kolegyne doniesli páky s chlebom a čaj. Mama zavelila, keď doješ,tak sa prezleč do rovnošaty.Dojedol som, utrel si ústa do servítky, vzal tašku s rovnošatou a vybral som sa na záchod prezliecť sa. Kam ideš? Tu sa prezleč! Ten rozhovor spôsobil, že všetky oči sa obrátili na nás. Bol skoro výlučne žensky kolektív vo veku od 19 do do dôchodkového veku. Čo treba? Ako pomôžem? Ale nič, len mu hovorím aby sa prezliekol do pionierskej rovnošaty tu. Tie staršie ženy mi veľmi nevadili, ale tie mladé boli tak 6 - 7 rokov staršie ako ja a pred tými som sa hanbil. Nehanbi sa, my sa nebudeme pozerať. Chlapsky som povedal, že sa nehanbím a začal som sa sediac na stoličke prezliekať a dúfal som, že si ma ozaj nebudú všímať. Vidíš Gitka a môj Jarko ráno robil taký cirkus čo si nechcel vziať pančušky. Musela som pohroziť varechou. Ako si dokázala Ivka presvedčiť aby si pančušky obliekol? Aj moji chalani si ich ráno nechceli obliekať, starší vyfasoval po zadku. Všetci ma chválil aký som dobrý a šikovný. Jedna staršia pani poznamenala, že mi pošle pančušky po jej synoch, z ktorých už vyrástli a bolo jej to ľúto ich vyhodiť. Svoj sľub aj splnila. Chodil som vtedy do siedmej triedy.

Dívam se na správy o silnem sněžení na horách. Zajímalo by mne zda je tolik punčochových kalhot v ulicích, jako je sněhu na horách. Naši kluci si je ráno brali "dobrovolně". Já je jako kluk taky nosil "dobrovolně". A máma byla ráda, že mne nemusela nutit za pomoci vařečky, stačilo říct: Ja to povím tátovi. Na to, že se mi kluci smějí byla odpověď - To ti jenom závidí!

Tiež sme na horách, na Slovensku, sneží tu a teplota je pod nulou. Obaja, môj muž i ja máme pod nohavicami oblečené pančucháče. Mužovi sa do nich teraz v máji vôbec nechcelo, no nakoniec aj vzhľadom na to počasie som ho presvedčila na moje hrubšie silonky. Ja mám na sebe dokonca hrubé bavlnené pančucháče.