Diskuse - Punčochy a muži

Manžel též nosí silonky pod kalhoty a i ke kraťasům, většinou jdeme oba na stejno (tedy kraťasy a silonky). Občas zaslechneme nějakou poznámku... Kupuji mu též dámské - cena a výběr.

Punčochy jsou báječná věc, nosím všechny druhy,v zimě v létě na podzim, doma, do práce, pod kalhoty i pod kraťasy, na kolo, ve dne i v noci. Nejoblíbenější asi nemám, vždycky podle nálady a příležitosti, hlavně tělové a černé, mám i hnědé, šedé a pod.Neumím si už život bez nich představit a ani nechci.

chlapci silonkáři, poďme se seznámit a trošku si o tom pokecat, v mém okolí o nikom z kluků/chlapů nevím

Dobrý den, můj muž také nosí punčochy, dokonce se v nich vyzná lépe než já, ujal se nákupů pro oba a objevuje pro mě úžasné kousky. Osobně jsem byla k silonkám skeptická, že se to hned roztrhá, on mi ale ukázal, že když se koupí kvalitní, vydrží doaleluja :-) Krásné nošení všem :-)

Pavol, nemal by si byť taký agresívny voči ženám. Nijaká z nich ti ich neberie a ani nevnucuje. Ja pančucháče nosím tiež. Nosil som ich ako dieťa, skôr kvôli mame ako s presvedčenia. Odmietali ich postupne všetci chalani a tak som to robil aj ja. Krátko po vojne mi závodná lekárka doporučila kúpiť si pančucháče, lebo sa mi objavili náznaky kŕčových žíl nad kolenom. Vtedy som ani netušil, že existujú pančucháče na kŕčové žily. Musel som sa zatváriť čudne lebo mi hneď povedala, že sa to bežne nosí a môže mi dať recept, ale iba na jedny. Druhe, ne výmenu si musím kúpiť sám. Pani magistra v lekárni mi poradila, aby som si druhe kúpil v obuve, také obyčajné dámske, alebo detské. Vraj sú možno ešte lepšie ako tie elastické. S malou dušičkou som sa vybral do predajne obuvi a opatrne som sa snažil predávačke vysvetliť, čo chcem. Ona sa obrátila na kolegyňu a zakričala jej na celú predajňu: "Majka, máš tam ešte pánske pančušky?" Prines ich ukázať túto pánovi. Ukázala mi pánske melirované pančucháče. Tváril som sa asi dosť čudne, keď som si ich obzeral, lebo ona pokračovala ďalej, že sú výborne a že sa dobre predávajú, aleže si muži často kupujú aj detské pančušky z Loany, to najväčšie číslo a položila jedny na pult. Dámy, ktorých bolo v predajni hodne, začali viesť na túto tému debatu. Môj muž tiež nosí pánske pančucháče, ale aj tie detské. Chcel som sa z tej situácie čo najskôr dostať, preto som povedal, že si vezmem oboje. Odvahu obliecť si ich som dostal asi až o týždeň, keď som bol doma sám(býval som ešte u rodičov). Asi o týždeň som sa odvážil si ich obliecť a ísť von. Celý čas som si myslel, že to určite niekto zbadá. Potom som ich začal nosiť do práce a vlastne všade. Jediný problém som mal s praním. Pral som si ich ručne v lavóre a sušil cez noc na radiátore. Raz som prišiel domov a mama sa ma spýtala, kde som kúpil také pančušky a či nemôžem kúpiť aj jej. Tiež mi povedala, že ich môžem dať prať do práčky. A od vtedy ich nosím stále. Aj v lete na dlhé cestovanie autom, alebo lietadlom.

Byly doby kdy jsem punčocháče nosil a nevadilo mi to. Jako kluk jsem je nosil dobrovolne asi tak do 3. třídy. Pak jsem je odmítal nosit ani nevím proč. Pak jsem je nosil s donucení(máma). Asi tak v 5. třídě máma ustoupila a ja si oddech. To co přišlo pak mi vadilo víc jako punčocháče. Takové tý hnusne tlusté spoďáry zvláštní barvy, nemožného střihu. Tajně jsem je přestal nosit a chodil jsem jenom v trenkách. Do školy jsem docházel autobusem a k autobusu jsem to měl asi tak 15 min. Užíl jsem si pořádnou kosu, hlavně když bus meškal. Prasklo to a já musel s pravdou ven. Punčocháče od ségry a cesta do obchodu pro nové punčocháče. Musel sem si je zakoupit sám. Velice těžko se mi ťíkalo prodávačce, že je chce pro sebe. Punčocháče nosím do teď a rád.

Mňa k pančucháčom priviedla moja manželka. Jedným s dôvodov bolo aj to, že sa vždy záhadným spôsobom strácali ponožky. Vždycky jedna s páru a nedali sa dopasovať. U pančušiek sa to nikdy nestane, ktovie prečo? Je to aj dobrý spôsob ako zabrániť náhodnému sexu.

Na Základnej škole som patril k tým chalanom, čo pančušky nosili, ale ich maskovali a tajili, že ich nosia. To maskovanie začalo asi v 5. triede. Ja som nijako netúžil po zmene, len som nechcel, aby to niekto vedel a hlavne som nechcel, aby ma niekto v pančuškách videl a tobôž nie dievča. Vedel som, že je nás takýchto chalanov viac a skoro o všetkých som vedel, že ich nosia. Nebolo treba ani špeciálny pozorovací talent, stačilo pozrieť na šnúry s bielizňou. V rodine, kde bol viac ako jeden chlapec a na šnúre viseli iba pančucháče, bolo jasné, že ich nosia aj chlapci. Doma som nechodil iba v pančuchách, vždy som mal oblečené aj tepláky, alebo nohavice. Dosť mi vadilo, keď ma ráno videla sestra ako si pančušky obliekam, preto som to robil rýchlo a dosť nedbalo. Potom som sa upravil tak, aby mi nikde nebolo vidieť pančucháče. Nosil som rád dlhé svetre, ktoré mi zakrývali zadok, aby ma neprezradili dva oblúčiky na zadku. V deň keď sme mali telocvik som si pod nohavice obliekol ešte tepláky. Necvičili sme v trenírkach, lebo haprovalo kúrenie v telocvični, tak to bolo možné. Zopár chalanov nosilo pančušky a neboli takí úspešní v maskovaní ako ja a aj v šatni sa prezliekali tak, že bolo pančušky jasne vidieť. Žil som život plný sebakontroly a častých úprav oblečenia, aby sa tajomstvo ukrytých pančuchačov nevyzradilo. Raz som si niekde sadol do niečoho lepkavého a pravdaže si to mama všimla ako prvá. Kázala mi ich vyzliecť a priniesť aj tepláky v ktorých som chodil von, nech to dá do poriadku naraz. Pozbierala ešte nejaké moje veci po dome. Na moju otázku, čo si mám obliecť iba prehlásila, že mám si ísť napísať úlohy a učiť sa. Zaliezol som teda do izby, napísal som si úlohy a začal sa, hoci nerád, učiť. Písmenka sa mi postupne zlievali do jedného bodu a ja som zaspal na gauči v pančuškách, prikrytý dekou. Izba bola príjemne vyhriata kachľovou pecou, deku som v spánku skopol na dlážku. Prebudil som sa na to ako mi mama hovorí, aby som sa zobudil, že mám tu návštevu. Chcel som povedať, že už idem, ale bol som šokovaný tým, že už boli v izbe dve dievčatá, moje dve spolužiačky, chceli vedieť, či už mám úlohu s matiky. Až teraz som si uvedomil, že moje dokonalé maskovanie nefunguje, lebo ho moja mama zbavuje škvrny a nejak narýchlo sa prikrývať dekou už nemalo význam. Nikto , na moje prekvapenie, nehíkal, nesmial sa a ani sa nič nevypytoval. Čakal som, aký ohlas to bude mať v škole, ako sa táto fantastická správa bude šíriť ústnym podaním. Očakával som poznámky úškľabky a posmešky. Ráno po prvý krát som nič nemaskoval a vlnené ponožky som si vyzul a nechal som ich v topánkach. Vlastne mi už nevadilo, že mi niekto pozerá na nohy a vidí, že mám oblečené pančušky. Vlastne sa mi uľavilo a uvedomil som si, že ľudia sú zvedaví na to, čo skrývaš a nie na to čo bez problémov ukážeš. Pančuchové nohavice nosím aj dnes.

Také rád nosím punčocháče, v zimě ale i doma, závidím i těm mužům, kdy se milují s ženou oba v punčocháčích, moje žena když si je obleče, tak to je státní svátek, že je nosím, to ji nevadí, ale nikdy mi je nekoupí, já jsem ji koupil již tolik punčocháčů, nádherných, vzorovaných i drahých, dal bych vše za to, aby je nosila, moc by ji to slušelo, ale končí většinou ve skříni, je mi z toho smutno, řaději už nic neříkám.

Skús jej to vysvetliť a myslím si, že žiadna(normálna) žena nepohrdne kvalitnejším sexom. Keď zistí, že v pančucháčoch to bude lepšie, určite si ich aj ona zamiluje.

Tatrasvit vo Svite vyrába aj klasické pančušky vo veľkosti 180 cm vo všetkých farbách. Také, aké sa vyrábali do veľkosti 160 cm.

Manžel také nosí punčocháče. Informace o tom, že Tatrasvit vyrábí punčocháče na velist postavy 180cm, je zajímava. Nevite kdy přijdou na český trh? Nebo je možné je dostat jenom na Slovensku?

Kúpil som si ich a sú výborné, také aké si pamätám z dectva.

ujizdim na plenky s puncochacemi.rad je nosim,vsude kde se da.muz praha.60l.bi.plnostih.