Diskuse - Panikařky 5

Berušky můžete mi některá napsat podrobněji jak se dostanu na ty fotky do alba,asi jsem opravdu blbá,ale nedostala jsem se tam,tak pokud byste mohly,krok za krokem.Mnohokrát děkuji!!!

Ivanko,já jsem si četla SUDP na google,přiznám se,že úplně nerozumím,co hlavně myslíš,Většinou tyhle potíže znám,prožívala jsem je moc dlouho,až dr.měla strach ,že to opravdu budu mít chronické a taky mi žádala o ID.Naštěstí jsem se z toho dostala i většinu AD,které tam píšou jsem brala i ted RIvotril,ale už ho beru dlouho a zdá se mi,že mi moc nepomáhá.Ted jsem trochu odbočila od tvých potíží,Cítíš se momentálně tak,jak tam píšou?A deprese i úzkosti jsem často mívala jen tak,bez jakýchkoliv problémů,prostě přišlo to z ničeho nic.Ono to i tak nějak funguje.Ivanko,můžeš si o tvych stavech popovídat z manželem?myslím si,že stejně na tobě pozná,že ti není dobře,kdyby ti třeba nějak poradil,pomohl,pochopil,pomohl zjistit,co to je,třeba i přesnou diagnozu,Víš určitě by ti rád pomohl,ty jsi však kdysi psala,že od muže to nějak pomoc nechceš,ale pořád mi to nedá,když máš doma pomoc a odmítáš ji?nebo už ne?Ivulko,zlatíčko,tak se trápíš,a já ti nedokážu nijak pomoci,Ale určitě bude zase líp,vždyt už bylo,ale ono se to rádo vrací.Broučku drž se,vydrž,třeba už zítra ti bude líp,držím ti palce a myslím na tebe.J

Moje milé premilené dievčatá,zdravím vás všetky,ktoré ste na nete,ale aj ktoré ste niekde preč.
PETRUŠKO,je mi ľúto tvojho Honzíčka aj tebe.Tie ušká strašne bolia,najmä v noci,zažila som to s jednou z mojich dcér a bolo to veľké trápenie,hlavne v noci ich to bolí-neviem prečo.Pred tými 23 rokmi ani neboli nejaké zvlášt lieky,často sme si pomáhali chladnými obkladmi za a pred uško aspoň ako prvú pomoc,kým sme došli do nemocnice.Tak sa držte,ATB určite malému zaberú.Prajem tebe a celej rodinke pekný zvyšok sviatkov. Bozkáva Alena

Milá VERONIČKO,tvoje správy sú také nežné a optimistické a potvrdzujú to,že aj keď je nám niektorým teraz zle,že to nepotvrvá večne a raz sa na dobre obráti.Právom ťa ostatné dievčatá nazývajú slniečko.
Ale všetky ste také senzačné.
Prajem tebe a celej rodinke len a len zdravie.
Bozkáva Alena
Bože,keď si prečítam,čo napíšem,je to také strohé,no ja to inak akosi neviem,ale som šťastná,že som tu s vami naživo.

Milá JARUŠKA,tiež beriem Rivotril ako aj ty a včera som urobila rovnakú vec,vysadila som ho,že si večer dám pohár vínka na prípitok a to bolo zle.Tiež som sa triasla po celom tele, v hlave čudný tlak,brnenie.Neurologička mi kedysi hovorila,že na Rivotril sa nesmie vypiť ani kvapka alkoholu.A to som včera večer vypila asi jeden hlt vína,tak si musíme dávať pozor.
Jaruška,občas spomenieš pár slov o vzťahu s matkou.Nepoznám tvoj príbeh,ale asi máte medzi sebou napätie.No a že pláčeš kvôli nej,tak to veľmi chápem.Moja matka má 74 rokov a celučký život sa zaujímala len a len o seba.Na starobu sa to samozrejme vyhrotilo.Už som asi spomínala,že ona o mne nevie vôbec nič,lepšie povedané nechce vedieť.Vždy bola sústredená len na seba.A že najbližší v rodine majú zdravotné či iné starosti,o tom nechce ani počuť.Ja som ju zavolala na Štedrý večer,aby sme boli všetci spolu,ako každý rok.Tak sme sa snažili všetci,aby nám bolo príjemne.No a maminka tradične celý večer rozprávala len o sebe,nariekala aká je chorá,netvrdím,že nie je,ale aspoň jeden večer v roku sme chceli v klude posedieť.Veď sme sa jej venovali a tak všetko,ale keď zahlásila ako len mi závídí,že som zdravá,tak dievčatá ostali zmrazené,krvi by sa v nich nedorezal,bolo po nálade,no hrozné.Ja mám z nej celoživotnú traumu a preto prajem všetkým dievčatám,že ak majú dobrý vzťah s matkou,je to určite senzačné.
Ale všetko zlé je na niečo dobré.Aspoň viem,aká nemám byť matka.Sú to tvrdé slová,veľmi ma to bolí a myslím,že poznačila svojou ľahostajnosťou a bolestínstvom môj život značne.Takže verím,že aj tebe je ľúto matky a vášho vzťahu,napokon žijú samé,mohli by sme s nimi vychádzať.Ja neviem,možno je chyba vo mne,ale cítia to takto aj naše deti a manžel.Chápem ťa a ten život je tak zložitý,neostáva len sa stým akosi postupne vyrovnať a zmieriť.
Jaruška,drž sa,odpočívaj,prajem aspoň trochu znesiteľný zajtrajšok bozkáva Alena

IVANKA,zlatá moja,dievčina spod Zobora.Tuším z tvojich správ,že sa veľmi trápiš.Už som ti písala a zopakujem to,že píš aj 100x denne ako ti je a vôbec nemaj zábrany.Ale chápem na druhej strane,že tie zábrany máš,myslíš si že obťažuješ a tak,lebo ja som taká istá.Aj teraz.
Necítim sa dobre,Coaxil sa strašne bojím brať po predošlých skúsenostiach,viem,že je to chyba,neviem svoju situáciu riešiť,nevidím akosi správnu cestu,mám viacero medicínskych otázok a neviem na ne odpovede,cítim sa zahnaná do kúta a neviem ako z neho von.A teraz ma náramne mrzí,že to píšem práve tebe.Takže ťa chápem,zlatá moja,ale tuto sú všetky dievčatá také dobré,že by sme ty ani ja nemuseli mať zábrany.Ivanka,tak ma teraz napadlo,daj mi svoje telef.číslo.Ja by som ti rada zavolala,aspoň by sme sa počuli.Ale ak by ti to bolo nepríjemné a nechceš s nikým hovoriť,poznám to a rešpektujem a vôbec sa neurazím.Ty si teraz doma a máš voľno,alebo musíš byť v práci?
Ja mám práce stále mnoho,termíny ma tlačia a nepustia.Robievam aj po nociach,"využívam" to,že nemôžem spať.Ale vôbec sa nesťažujem,že mnoho robím,lebo poznám dve panie v mojom veku,ktoré sú nezamestnané a to je tiež veľmi zle.Aj tie peniaze sú pre život nutné.Ináč,myslím si,že som skromný človek,keď mám niekedy chuť do jedla,tak zjem hocičo a nevyberám.A čo sa týka oblečenia,tak momentálne mi vôbec na ňom nezáleží,len aby mi nebola zima.
Akosi som sa rozpísala,prepáč mi Ivanka,veľmi na teba myslím.Vieš,ale mám nádej,že sa nám polepší,keď čítam príspevky ostatných dievčat,ktorým je už lepšie.Možno,že už spinkáš,ako sa dívam na hodinky je už pol jednej. Zatiaľ ahoj bozkáva Alena

IVANKA,ešte ma tak napadlo,že prídi do Žiliny,pôjdeme do Terchovej na ľahkú túru,príroda nás upokojí,je u mňa kde spať,pozhovárame sa,určite by nám to prospelo.Ak sa bojíš cestovať,tak prídem pre teba pohodlným autom,som dobrý a bezpečný šofér,jazdím už 30 rokov .Naozaj,ak by si sa na to cítila,tak ťa srdečne pozývam.
Ale rada by som poznala aj ostatné dievčatá,len mnohé majú malé detičky a sú tak veľmi ďaleko.Bolo by to úžasné sa spoznať osobne,ale asi to nie je reálne,tak aspoň takto cez net.
Dievčatká,všetky do jednej vás pozdravujem,držím vám palce,zbožne si želám zdravie pre všetky aj pre naše rodiny.A bozkávam vás Alena

Drahá ALENKA, veľmi Ti ďakujem za Tvoj úprimný záujem, podporu a tú krásnu ponuku, ktorú som dostala od Teba na stretnutie, veľmi, skutočne veľmi si to cením, je to od Teba neskotočne krásne, ale ja nemôžem prísť, ja Alenka musím niečo robiť, aby som sa zbavila úžasného strachu a úzkosti, idem zajtra do Bratislavy na odbery onkomarkerov, budem čakať na ich výsledky neviem ako dloho, nerobia ich každý deň, zajtra sa dozviem kedy budú hotové. Ajke som tu písala, aby sa pozrela do textu od Parška o smíšené uzkostne depresivní poruše a tam on popisuje, čo všetko z telesných ochorení môže vyvolávať úzkosť. No a na prvom mieste v tabuľke ochorení endokrinných je práve jeden typ nádoru, volá sa karciniod a to je môj úporný strašiak až fóbia, ktorej sa bojím a pokiaľ budem nebudem mať toto vyvrátené, tak sa do čista o pár dní zbláznim. Nie je možné, aby som popri užívaní AD cítila takéto úzosti a fóbie a to už opakovane. Rada by som Ti poskytla svoje číslo ale najde to cez net. Ešte keď sme boli na panikářkách 4 tak nám do diskusie vstúpil jedenčlovek, ktorý mi napísal pre mňa čosi strašné. Je to na str. 60, ak chceš tak si to prečítaj. Takže nás niekto číta i iný, než len my, ktoré potrebujeme vzíjomne jedna druhú. Nemôžem sem dať na seba kontakt, to pochopíš až si to prečítaš. Alenka, začni ten Coaxil užívať. Ja som mala hrozné skúsenosti s AD z iných typov ale tento mi nespôsobil zďaleka také vedľ. účinky ako tie iné. Ale žiaľ, neodoberá mi ani moje ťažkosti ale možno preto, že môj problém je niekde úplne inde. Možno mám ochorenie telasného charakteru, pri ktorom vzniká takáto úzkosť a šialený strach a tým si vysvetľujem, prečo ma AD nezbavujú mojich problémov. Ďakujem Ti z úprimného srdca za ochotu a záujem. Ivana

JARUŠKA teraz som písala Alenke čo mám na mysli u toho Praškačo písala o SUDP, tak si to prečítaj, pochopíš to, čoho sa bojím, moc som Ti vďačná za záujem a podporu, ja sa bojím a prežívam strašlivú úzkosť ale už si nemyslím, že je to len psych. charakteru, to nie je možné, aby som sa takto cítila i popri užívaní AD, to ak to bolo "len" psychického charakteru, tak to už dávno prechádza. A mne úzkosť naopak narastá. Narastá! Ja sa i momentálne zmietam v takom šialenom strachu, to sa nedá ani opísať. Manžel ma celý večer hladil, povzbudzoval, naozaj nemám príčinu v nejakých vonkajších problémoch, veď to je práve to , čo si začínam naplno uvedomovať. A sluší sa mi odpovedať Vám, avšak spôsobujem potom to, že sa trápite tu a chcete mi pomôcť ale nedá sa to. A to je potom domňa úplne neľudské, že Vám pridávam do Vašich trpaicich a zraniteľných duší ešte viac bolesti a rozruchu a to Vy v žiadnom prípade nepotrbujete. Ďakujem za láskavé slovká, záujem, podporu, s láskou Ivana

Tedy berušky,vy jste zase byly tak pilné,ale já to postupně zkusím přečíst.
Přeji všem krásný 2.svátek vánoční!!!!!
Večer se mi podařilo vložit fotky do alba,ale dnes budu ppokračovat.Také jsem koukala na Haryho Pottera-5 až do půlnoci a pak se mi zdálo o mozkomorech..No já jsem vážně hrozná!
Berunky,opatrujte se mi.Já mám dnes dost práce.Přijde nám odpoledne návštěva,tak musím trochu ppoklidit a něco uchystat.Všechny objímám a přeji krásný sluníčkový den!!!! Vaše V.

Hezké ranko všem , jsem ráda Simono, že je malý už dobře,ale ty toho máš dost vid...nedivím se ,že se těšíš až si odpočineš..Alenka děkuju ti za to , že jsi tak milá a ochotná druhým pomáhat, to by bylo dobry se setkat s Ivankou si tam blíž než my.Ivanko myslím stále na tebe , rozhodla jsi se opakovat ty odběry, přeju ti aby to bylo v pořádku .Přeju všem krásný den a pokud možno bez depek a PP.Berušky mějte se hezky.Simono musíš jít na seznam, zadat fotoalba ,pak rfotky , heslo panika a pak dej enter .Pa

Simonko na centrum ... už blbnu.. pa

IVANKA,no prečítala som si ten odkaz.Ani som netušila,že tieto stránky čítajú aj takéto obludy a ľudské beštie.Miruška ti vtedy hneď prvá napísala,že to nemá význam rozpitvávať a vracať sa k tomu .Plne chápem,že nemôžeš zverejniť číslo,snáď sa časom nájde nejaká iná diskrétna cesta.
Ivanka,zlatíčko moje,nech už tvoja hrozná úzkosť pramení z čohokoľvek,je to peklo,prešla som tým,viem o čom hovoríš.A veľmi je mi ťa ľúto.Ty si zdravotníčka,máš tieto veci naštudované,tak urob,čo ti vyhovuje.Choď na tie onkomarkery,neviem,čo sú to za vyšetrenia,ale ak ti to pomôže a vyjasní jednu líniu problému,bude to dobré,aspoň budeš vedieť akou cestou sa dalej uberať.
A ešte ti chcem povedať,Ivanka,že rob len to,na čo máš silu a čo ti vyhovuje.Ak chceš,píš čokoľvek aj 100x za deň.Mne vôbec nespôsobuješ nič zlé,to že mám zdrav.problémy a trpím neznamená,že ťa nechcem čítať a že by ma to obťažovalo,lebo to chápem ako také vzájomné duchovné prepojenie.A ak ti čo len slovíčkom trošilinku pomôžem, mňa to akosi posmelí a mám dobrý pocit.
A ak nemáš silu písať a komunikovať,tak tiež nevadí,rešpektujem to a určite aj ostatné dievčatá.Skrátka rob len to,čo zvládneš a na čo máš energiu.
Tie texty od Parška alebo Praška by som čítala,no neviem,kde to hľadať.
Ivanka moja,povedz - spala si aspoň trochu? A jedla si niečo? Zatiaľ pa Alena

Holky moje zlaté,ted jsem vám psala,Alence,Ivance a Věrušce a nevzalo mi to příspěvek.Všem Vám přeji krásný 2 svátek vánoční,at je všem dobře.Musím jít dovařit oběd,pozvala jsem mou máti na oběd.Jarča

IVANKA,keďže si magistra,predsa len si dovolím poprosiť ťa o radu.
Mám zlomený stavec a ten keď sa občas vysunie,tlačí na nerv a ja trpím bolesťami ako pes.V lete ma neurologička liečila rôznymi liekmi,tak sa to dalo vydržať.Ale potom som užívala AD Magrilan mesiac,do toho rastlinný prípravok GS Merilin a 1x som vzala na bolesť Ibalgin a dostavila sa čudná alergia-červené ruky a nohy,až fialové a opuchy.Na aký liek to bola reakcia nevie nikto (možno ten rastlinný prípravok s AD urobil svoje),kožná povedala,nech tie bolesti vydržím, aby som nedostala anafylaktický šok.Ja vydržím naozaj veľa,ale niekedy sú také neznesiteľné,že trávim čas skrútená v kresle do klubíčka a medzi zuby si dám varechu,aby som tak neskučala od bolesti.Ak to bola reakcia na Ibalgin,tak aký iný bezpečný liek na bolesť by som si mohla dať spolu aj tým Coaxilom?Hovorím,vydržím mnoho,ale niekedy hodiny aj dni ma to tak strašne bolí,že až dych vyráža.Neurologička mi predpísala Tralgit,ale tiež sa tvárila veľmi neisto.A neverím,že by neexistovala pomoc a riešenie.
Ivanka,budem ti veľmi vďačná za akúkoľvek radu.Ale ak nemáš silu a nevládzeš mi odpovedať,nebudem sa hnevať a všetko pochopím,lebo viem,že ti je zle.Urob,ako ti vyhovuje,ak by ťa odpoveď vyčerpala,tak sa nepremáhaj.Veľmi na teba myslím a pevne verím,že to vyšetrenie dopadne priaznivo a tebe sa trošku uľaví.Držím ti palce a bozkávam ťa Alena